"Nathan, ideš dole na večeru?"
Keď Nathan začul matkin hlas, ozvalo sa zaklopanie na dvere. Dvanásťročný Nathan hral na svojom počítači videohru so strieľačkou. Bol to vysoký tmavovlasý chlapec so zelenými očami. Bol dobrý v hrách; mal rád streľbu, zabíjanie mimozemšťanov a akúkoľvek prekážku, ktorá mu stála v ceste. Nathanova obľúbená strieľačka bola Destiny Franchise. Dnes večer hral online príbehovú hru Destiny 2, ale webová stránka sa náhle vypla. Vypol počítač a potom ho znova zapol. Prihlásil sa na webovú stránku hry, ale našiel novú strašidelnú hru, ktorá zahŕňala zabíjanie mimozemšťanov. Bol to nový príbeh Destiny 2 vyvinutý šialeným fanúšikom, ktorý túto hru miloval. Logo Bungie bolo nahradené logom draka, ktorému z úst trčala ľudská noha. Nathan miloval túto novú hru.
Grafika bola taká skutočná, že krv striekala po celej obrazovke vždy, keď zabil mimozemšťana. Pocítil nával adrenalínu, keď vystrelil sériu guliek do hlavy mimozemšťana.
"Nathan." volala mama.
"Idem." povedal Nathan.
"Ponáhľaj sa; vieš, že je neslušné nechať ľudí čakať,“ povedala mama.
Nathanov otec mal narodeniny, takže v dome mali hostí.
"Chcete upgradovať hru do režimu reality?"Spýtal sa ženský počítačový hlas.
"Áno."
"Si sám? Režim reality je nebezpečný a mal by sa hrať, keď ste sami."
"Áno." Nathan klamal.
Vzduch naplnil škrípanie a na obrazovke počítača sa objavila Nathanova izba. Na obrazovke sa objavili aj ostatné časti domu. Nathan videl hostí dole; jeho starý otec bol v kuchyni, zatiaľ čo jeho matka bola pred jeho dverami.
Boli ste varovaní.
Srdce mu búšilo v ušiach a vedel, že sa stane niečo šialené.
Klamal si. Preberáte zodpovednosť za čokoľvek, čo sa dnes večer stane?
"Áno," napísal Nathan.
Z obrazovky počítača sa rozsvietilo červené svetlo. Bol hypnotizovaný svetlom. Nathanove oči sa pomaly menili, až žiarili. V hlave pocítil pálenie a vykríkol. Vypotácal sa z miestnosti, pohyboval rukami, aby našiel cestu.
"Za tebou je mimozemšťan." Počítačový hlas mu šepkal do uší.
Nathan sa otočil a schmatol ohnivý poker, ktorý bol vedľa schodiska.
"Nathan, si v poriadku?" Spýtala sa jeho matka.
Keď sa k nej priblížil, zdvihol nad hlavu ohnivý poker. Urobila krok vzad, keď sa okolo nej obtočil strach. Nathan vyzeral inak a desivo.
"Zavolajte niekto policajtov!" Kričala.
Nathan počul mimozemšťanov škrípanie. Namieril železný ohnivý pohrabáč na mimozemšťana a ten stvoreniu prepichol žalúdok. Nathan vytiahol žehličku a zlízol na nej krv. Kopol do matkinho tela a to sa skotúľalo zo schodov a s hlasným buchotom spadlo na zem.
Nathanova rodina sa vyrútila z jedálne. Kričali, keď uvideli telo na podlahe. Keď sa Nathan pozrel na svoju rodinu, nespoznal ich. Myslel si, že sú to mimozemšťania; jeho otec vyzeral ako nebezpečný predátor. Hodil poker po otcovi a ten mu prešiel srdcom. Ostatní zakričali a rozbehli sa k dverám. Nathan sa pozrel na dvere a tie sa zavreli. Hostia a Nathanovi súrodenci kričali, keď sa pokúšali otvoriť dvere.
Nathanova staršia sestra Anne zavolala policajtov, keď sa schovala pod jedálenský stôl. Nathan sa postavil nad telo svojho otca a niekoľkokrát mu vrazil železo do hrude. Krv mu striekala na tvár, zatiaľ čo sa mechanicky smial.
Nathan si myslel, že stále hrá hru. Miloval vylepšenú verziu hry, vyzerala tak skutočne a v ušiach sa mu ozývali tie mimozemšťanské výkriky. Nathan bodol železo do otcovho srdca a vytrhol ho. Pošúchal si prstami krvavý orgán v ruke, bolo mu teplo.
Anne sa prikradla za bratom a skočila na neho. Nathan ju hodil o stenu a praskla jej lebka. Hustá sivastá hmota stekala po stranách Anninej tváre, keď sa zvalila na zem. Nathan sa pozrel na hostí, ktorí boli pri dverách a pokúšal sa ich otvoriť. Chytil muža za golier a strčil si ohnivý pohrabáč do úst, krv sa mu vyvalila z úst a stekala po jeho bielej košeli. Nathan pocítil nával vzrušenia pri pohľade na krv; vsunul mužovi žehličku do pravého oka a vypichol mu oko.
Nathan hodil telo na podlahu a vykročil smerom k ostatným. Dvere sa zrazu otvorili a dnu vbehli policajti so zbraňami v rukách.
"Ustúp." Kričali policajti.
Svetlá v dome zrazu zhasli a počítač v Nathanovej izbe sa vypol. Zrútil sa na zem; kŕče a potom upadol do bezvedomia.
O niekoľko hodín neskôr sa Nathan prebudil v psychiatrickej liečebni. Ruky a nohy mal pripútané k posteli.
Už nikdy nebol ako predtým.
Vždy cítil šialené nutkanie zabíjať; niekedy bolo nutkanie také silné, že si zubami odtrhol mäso na rukách.
Nathanov starý otec povedal policajtom, že niečo v hre zmenilo jeho vnuka, no nikto mu neveril. Policajti skontrolovali Nathanov počítač, ale v jeho histórii prehliadania našli iba odkaz na neškodnú strieľačku.
